„nie v snehu, či piesku, lež v čine zostávajú po človeku stopy“

Považujeme za dôležité zachovávať naše spomienky, tradície a obyčaje aj formou starostlivosti o dobové fotografie, ktoré sú nemým svedkom doby a zachytávajú momenty každodenného života v minulosti. Sú zároveň cenným a nespochybniteľným informačným zdrojom a dokazujú aj to, že tradície a folklór je tu pevne zakorenený od nepamäti. Život ide veľmi rýchlo a nové dojmy a zážitky potláčajú do úzadia tie staršie a niekedy si už na veľa vecí ani nespomenieme. Často si staršie udalosti zo života pripomenieme prostredníctvom fotografií a zaspomíname na to, čo sme prežili. Fotografia zachytí a pripomenie rôzne momenty života a preto je nenahraditeľná.

Pri zbieraní fotografií sme sa stretli s mnohými Poničanmi a spoločne sme objavovali niečo, o čom sme si mysleli, že ani neexistuje a že to pred nami ostane navždy utajené.

Spomínali sme, rozprávali rôzne úsmevné i menej úsmevné príbehy. Sledovali sme ako najstaršia generácia pozitívne reaguje a vracia sa v myšlienkach a obrazoch do svojej mladosti. Zároveň odovzdáva rodinné hodnoty, tradície a životnú múdrosť ďalším generáciám. Dnes sa snažíme sprístupniť toto kultúrno-historické bohatstvo občanom Poník, ale aj všetkým, ktorí sa zaujímajú o zachovávanie a pripomínanie si tradícií.

Poniky majú na čo spomínať a nadväzovať. História Poník je viac ako 730-ročná. Už v roku 1310 ostrihomský arcibiskup Tomáš Bakócz dovolil postaviť v Ponikách kostol. Kostol bol postavený v ranogotickom slohu a obsahuje komplex vzácnych nástenných malieb z obdobia rokov 1380-1415. Poniky sú dedinou nielen so zaujímavou históriou, ale aj bohatými folklórnymi tradíciami.

Inšpiráciu pre svoje diela tu nachádzali takí velikáni ako Samo Chalupka, Štefan Žáry, Béla Bartók, Pavol Socháň, či známa folkloristka, scenáristka, režisérka Ľuba Pavlovičová Baková, bez ktorej by Lúčnica nebola Lúčnicou a ktorej ponické zvyky tak učarovali, že tu v roku 1975 režírovala folklórne pásmo zachytávajúce svadobné zvyky „Tadala mamka“. Nemými svedkami tejto udalosti sú aj fotografie, ktoré dodnes s úctou opatrujú roduverní Poničania.